Pravda o láske
Keď si Nuda už tretíkrát zívla, navrhlo Bláznovstvo, ako vždy veľmi
vtipné, toto:
,, Zahrajme sa na schovávačku!“ Intriga
iba pozdvihla obočie, ale Zvedavosť
sa neudržala a spýtala sa: ,,
Schovávačka...to je čo?“ ,, To je hra“, odpovedalo Bláznovstvo, ,, ja si schovám svoju tvár
a začnem rátať od jedna do milión. Medzitým sa Vy všetci schováte. Keď
dorátam, pôjdem Vás hľadať a prvý, koho nájdem, zaujme moje miesto
a hra bude takto pokračovať.“ Nadšenie
a Eufória tancovali od
radosti. Radosť tak vyskakovala,
že urobila posledný krok k tomu, aby presvedčila Váhavosť a dokonca aj Ľahostajnosť, ktorú zvyčajne nič nezaujímalo; aby sa
pridali. Ale nie všetci sa chceli zúčastniť: Pravda
uprednostňovala názor, že sa nemá prečo skrývať, načo? Veď nakoniec je aj tak
vždy odhalená. Pýcha si
myslela, že je to hlúpa hra (ale v skutočnosti bola iba naštvaná, že
s týmto nápadom neprišla sama), Zbabelosť
nechcela riskovať. Jeden, dva, tri...Bláznovstvo
začalo počítať. Prvá sa schovala Lenivosť,
ktorá ako vždy ľahla za prvý kameň, ktorý bol nablízku. Viera vystúpila hore na nebo, Žiarlivosť sa schovala
v tieni Víťazstva,
ktorému sa podarilo vlastnou silou pristáť na korune najvyššieho stromu. Veľkorysosť sa takmer nedokázala
schovať, pretože si myslela, že každé miesto, ktoré vypátrala, by bolo vhodné
ako úkryt pre niektorého jej priateľa: Krištáľovo čisté jazero...ideálne pre Krásu, trhlinka - diera
v strome...ideálne pre Strach,
let motýľa...najlepšie pre Zmyselnosť,
náraz vetra...vynikajúce pre Slobodu
a tak sa Veľkorysosť
nakoniec ukryla v jednom lúči Slnka. Naproti tomu Egoizmus si našiel úkryt veľmi rýchlo – to miesto
bolo slnečné, vzdušné a pekné...ale iba pre neho samého. Klamstvo sa schovalo na dne mora
(ale v skutočnosti sa schovalo za
dúhu). Vášeň a Túžba sa schovali na dno vulkánu.
Zábudlivosť zabudla, kam sa
to vlastne schovala, ale to nie je až také dôležité. Keď Bláznovstvo narátalo do
999 999, ostala už iba Láska,
tá jediná, ktorá si ešte nenašla skrýšu. Všetky miesta sa zdali byť
obsadené...až zbadala ružový krík a rozhodla sa, že sa schová v jeho
kvetoch. Milión...narátalo Bláznovstvo
a začalo všetkých hľadať. Prvá bola odhalená Lenivosť, ktorá sa nachádzala iba 3 kroky od prvého
kameňa. Potom bolo počuť, ako Viera
diskutuje s Bohom v nebi o náboženstve. Vášeň a Túžbu
bolo počuť vibrovať na dne vulkána. V nestráženom okamihu bola nájdená aj Žiarlivosť a samozrejme tým
aj Víťazstvo. Egoizmus nebolo vôbec treba
hľadať, celkom sám vyšiel zo svoje skrýše, ktorou, ako sa ukázalo, bol včelí
úľ. Bláznovstvo po dlhom
pobehovaní našlo aj Smäd,
ktoré sa blížilo k jazeru a tam odhalilo aj Krásu. S Váhavosťou
to bolo ešte jednoduchšie – sedela na plote a nevedela sa rozhodnúť
z ktorej strany plota sa schová. Tak Bláznovstvo
našlo jedného po druhom. Talent.....za
čerstvou trávou, Strach...v
tmavej diere, Klamstvo....za
dúhou(alebo vlastne na dne mora...), Zábudlivosť...ktorá
už zabudla, že sa hrá schovávačka. Len Láska
sa nikde neukazovala. Bláznovstvo
hľadalo za každým stromom, v každom potoku tejto planéty, na každom kopci
a keď už to chcelo vzdať, zbadalo ružový krík. Ako sa k nemu
približovalo, zachytilo sa o vetvičku, a vtom začulo bolestný výkrik.
Tŕne vypichli Láske oči. Bláznovstvo bolo bezmocné
a nevedelo, ako by mohlo svoj čin odčiniť. Plakalo, ospravedlňovalo sa
a sľúbilo Láske, že sa
stane jej sprievodcom.
Od toho času, od doby, kedy sa
prvýkrát hrala na Zemi schovávačka je: Láska
slepá a sprevádza ju Bláznovstvo!!!;o)