Dážď sú slzy neba - to je stará
metafora
ktorú ponúkne múza básnikovi, keď už nenachádza slov
Potom ju podvedie, a ona je z toho trochu chorá
nerovný vzťah, ktorý sa končí neverou
Milovala ho, počúval ju....
jej svet teraz hasne
Dážď sú kvapky krvi zavraždenej básne...
metafora
ktorú ponúkne múza básnikovi, keď už nenachádza slov
Potom ju podvedie, a ona je z toho trochu chorá
nerovný vzťah, ktorý sa končí neverou
Milovala ho, počúval ju....
jej svet teraz hasne
Dážď sú kvapky krvi zavraždenej básne...
Slza…Plač…čo sú to vlastne za veci? Čo nimi možno vyjadriť…?
Bolesť, smútok….lásku, šťastie…..utrpenie….Slza povie mnoho..viac ako úsmev, pohľad. Je slza len kvapka vody? Nie…je to pocit vo svojej hmatateľnej forme.
Slzy sú pokladom ľudstva…pokladom nás samých.
Iba toho, koho som videla roniť slzy považujem za skutočného človeka.
Za bytosť ktorá je v obraze keď sa povie: cítim…Niekto mi raz povedal, že slzy sú prejavom slabocha…Vysmiala som sa mu do tváre a dotyčného som už nikdy nevidela potláčať plač…Plakať je dobré, slzy oslobodzujú….Má na ne právo každý…Ty či ja, my obaja…
Povedz mi ako ma miluješ…nie nechcem bozky…Usmej sa a vyroň slzičku…A zato ťa budem milovať viac ako kedykoľvek predtým…
Každá slza ktorá spadne odnesie si i kúsok nás samých…Viem to, no plačem…Nikdy som neoľutovala, že kdesi v tráve leží kúsok mňa samej, že som tam nechala kúsok duše…Oslobodili ma…slzy ma spravili slobodnou…a konečne môže prísť…dúha po daždi…úsmev…….
